Cold days

Ráno vstávam do školy, na nultú, všade tma, nikto vonku. Každo-stredová a štvrtková rutina.  Pripravujem sa, samozrejme nestíham ako to už u mňa chodí. (:D) Vychádzam z  domu a rýchlo uháňam do školy, ktorú mam 30 minút od domova. Pol cesty idem sama. Vonku síce prší, ale ja si v duchu spievam song od Zoči Voči, kráčam zasneženým mestom sám, do okien sa pozerám, rozmýšľam nad tým, kde som teraz mohol byť, zo spomienky zostal rám na fotku si nepamätám, snažím sa zabudnúť a nechať to ísť.... A tak ďalej. Pre mňa to je príjemná atmosféra, ísť po tme, kde nikto nie je a pozorovať okolie. Aj keď idem pri nejakom dome a začne nejaký pes vyvádzať, sa tak zľaknem, až kričím. (:D) Po pol ceste na mňa čaká moja dobrá kamarátka a spolusediaca. Potom už len kecáme o všeličom. Ani sa nenazdáme a sme v škole. A takto to chodí skoro každé ráno. Včera ma počasie príjemne prekvapilo. Išla som ku dr. a začal padať hustý sneh. Len škoda, že sa hneď topil. Potom sa zmenil na dážď s vetrom a bola kosa. Fotky žiaľ nemám, čo ma mrzí. Tak sem dám aspoň nejaké z internetu. Autorom sa vopred ospravedlňujem, za použitie.





Kedže mám rada anime tak jedna fotka aj taká.